Notárska história
| Čís. 188 | »Znamenie ruky« podľa § 6 z.čl. XVI: 1876 môže byť učinené aj tým spôsobom, že závetca chytí pero, ktorým potom závetný svedok napíše jeho meno na záveť. (Rozh. zo dňa 28. júna 1929, Rv IV 199/29) |
|---|---|
| Čís. 911 | V dlho trvajúcom stave držby a užívania nemovitostí, zapísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nemovitostí majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba spatrovať dohodu strán o deľbe, po prípade o zámene týchto nemovitostí nie len čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda totiž môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným činom). Na platnosť tejto deľby nevlíva okolnosť, že niektoré časti z nemovitosti má v držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zas jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. (Rozh. z 10. III. 1932, Rv III. 1082/31) |
| Čís. 1595 | Ak prejavil verejný notár pri spisovaní záveti, že zostaviteľa osobne zná a totožnosť zostaviteľa nie je sporná, je nerozhodné, kedy a ako sa notár so zostaviteľom soznámil. (Rozh. zo 16. II. 1934, Rv IV 317/33) |
| Čís. 2001 | Žalobu proti verejnému notárovi o náhradu škody, spôsobenej ním v úradnom účinkovaní, nemusí predchádzať disciplinárne pokračovanie. (Rozh. z 1. III. 1935, R IV 38/35) |
| Čís. 2021 | I. Vo veciach, v ktorých je podľa § 49 zák. čl. XXXV: 1874 verejný notár vylúčený, nemôže pokračovať ani námestník u neho zamestnaný. II. Protest, vykonaný verejným notárom dotyčne zmenky, ktorej majiteľkou je účastinná spoločnosť, u ktorej je verejný notár členom správnej rady, je platný. (Rozh. z 20. III. 1935, Rv 307/34) |
| Čís. 2246 | Verejný notár je zodpovedný majiteľovi zmenky za škodu, spôsobenú tým, že – hoci bol zavčasu požiadaný – domnievajúc sa, že 26. december je sviatok štátom uznaný, prezentoval zmenku a učinil protest neskoro. (Rozh. z 15. X. 1935, Rv III 896/34) |
| Čís. 2697 | I. Nemožno nadobudnúť (na pr. vydržaním) vlastnícke právo na nehnuteľnosť takým spôsobom, že by plocha pozemku a vzduchový priestor nad ním len po určitú výšku – vchod k susednému domu – patrily jednej osobe, kdežto poschodia domu, položené nad týmto vchodom, patrily by inej osobe. II. Platnému právu nie je známe nadobudnutie ideálneho spoluvlastníctva tým spôsobom, že k doterajšiemu vlastníkovi veci v dôsledku vydržania pristúpi iný ako spoluvlastník. (Rozh. z 3. VI. 1936, Rv III 835/35) |
| Čís. 2715 | Držba cintorína v dobe jeho používania k účelom pohrebným a v dobe 40 rokov od posledného pohrebu nezapočítava sa do doby vydržacej. (Rozh. z 12. VI. 1936, Rv III 1142/35 |
| Čís. 2716 | Keď je plošná výmera predanej nehnuteľnosti menšia než v kúpopredajnej smluve výslovne vymienená plocha, môže kupiteľ žiadať zrušenie smluvy iba v tom prípade, ak je nehnuteľnosť na účel, pre ktorý bola kúpená, v dôsledku tejto menšej výmery neupotrebiteľná. (Rozh. z 12. VI. 1936, Rv III 184/36) |
| Čís. 2920 | Vydržacia doba pri nadobudnutí vlastníckeho práva na nehnuteľnosť eráru vydržaním činí 100 rokov i v tom prípade, keď nehnuteľnosť určená bola k provozu štátneho podniku. (Rozh. zo 4. XI. 1936, Rv III 211/35) |
| Čís. 2949 | »Rozhodnutím« verejnonotárskej komory, ktoré možno podľa § 28 zák. čl. XXXV: 1874 (v znení § 11 zák. čl. VII: 1886) napadnúť odvolaním, je len také rozhodnutie komory, ktoré bolo vynesené vo veci, v ktorej verejnonotársky poriadok výslovne povoláva komoru k tomu, aby určitú vec »rozhodla« (na rozdiel od púhych »opatrení« a pod.). (Rozh. z 19. XI. 1936, R III 750/36) |
| Čís. 3404 | Záveť neožije tým, že závetca listinu, ktorou ju odvolal, zničí. (Rozh. z 3. IX. 1937, Rv III 300/37) |
| Čís. 122 | I. Zákonný dedič, ktorý chce žalobou napadnúť platnosť testamentu, nemusí vyčkať odkázanie na porad práva podľa § 84 zák. čl. XVI: 1894. II. Závadným testamentárnym svedkom podľa § 9 zák. čl. XVI: 1876 je i bratranec, ktorý má len jedného starého rodiča spoločného s osobou obmyslenou v testamente. (Rozh. z 5. IV. 1940, Rv 438/39) |
| Čís. 132 | Obnova pozostalostného pokračovania (zák. čl. XVI: 1894) nie je prípustná. (Rozh. z 19. IV. 1940, R 143/40) |
| Čís. 510 | I. Platnosť kodicilu, v ktorom závetca po zriadení testamentu ustanovil odkaz, nie je závislá od platnosti testamentu; v spore o neplatnosť testamentu nie je potrebná účasť odkazovníka. II. Porušenie ustanovenia § 3 zák čl. XVI/1876, že testamentárni svedkovia majú byť s p o l o č n e prítomní, činí testament neplatným. Testamentárnym svedkom je len ten, koho závetca pokladal za svedka a činil k nemu svoj prejav. (Rozh. z 25. IX. 1941, Rv 360/40) |
| Čís. 580 | Testament vôbec môže napadnúť len osoba, ktorá by dedila podľa zákona, a len čo do toho majetku, ktorý by dedila, keby nebolo testamentu. Z toho plynie, že na žalobu zákonného dediča môže byť neplatnosť (i verejnonotárskeho) testamentu vyrieknutá len voči žalobníkovi – zákonnému dedičovi – a len čo do majetku, ktorý by mu podľa zákona pripadol, keby nebolo testamentu; ináč testament zostáva v platnosti. (Rozh. zo 16. XII. 1941, Rv 351/41) |
| Čís. 1157 | I. Manželská strana (manželka), uplatňujúca nárok z darovacej smluvy, pojatej do listiny spísanej prednostom (teraz predsedom) okresného súdu, ktoru od druhej manželskej strany (od svojho manžela) nadobudla nehnuteľnosť, musí dokázať, že tu boly podmienky § 9 zák. čl. VII/1886 pre konanie prednostu okresného súdu (teda že verejný notár bol v čase uzavretia úkonu hatený, že nemal námestníka, že v jeho sídle nebolo iného verejného notára a že spísanie smluvy nestrpelo odkladu). II. Čo do úkonov, uzavretých za platnosti zák. čl. VII/1886, neplatí zásada, že k platnosti darovacieho úkonu medzi manželmi dotyčne nehnuteľnosti nevyžaduje sa verejnonotárska listina, ak darovaná nehnuteľnosť bola na obdarovaného manžela pozemnoknižne prepísaná a jemu aj do držby odovzdaná. (Rozh. z 25. IX. 1943, Rv 329/42) |
| Čís. 1221 | Ak vlastník svoju nehnuteľnosť predá postupne dvom osobám, vlastnícke právo pripadne tomu kupiteľovi, ktorý prv požiadal o vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy; ale ak bolo vlastnícke právo vložené pre neskoršieho kupiteľa, ktorý vedel o tom, že predávateľ (predošlý vlastník) už predtým predal nehnuteľnosť skoršiemu kupiteľovi, nadobudnutie vlastníckeho práva neskoršieho kupiteľa je voči prvému kupiteľovi bezúčinné a tento môže požadovať, aby predávateľ a neskorší kupiteľ trpeli vklad vlastníckeho práva pre neho; pritom je ľahostajné, či je skorší kupiteľ v držbe nehnuteľnosti alebo nie. (Rozh. z 22. IX. 1944, Rv 517/42) |
| Čís. 1165 | Otázka, či testátor v čase zriadenia testamentu bol choromyseľný alebo či mal tzv. jasné medziobdobie (lucidum intervallum), je znaleckou otázkou, ktorú súd nemôže rozhodnúť – pominutím znaleckého dokazovania – len na základe výpovedí svedkov, ktorí s tejto otázky nemali odbornú znalosť. (Rozh. z 13. V. 1944, Rv 383/43) |
| Čís. 1226 | Nejde o prípad nespôsobilosti byť svedkom verejnonotárskeho testamentu podľa § 72 písm. e) zák. čl. XXXV/1874 (zamestnanecký pomer k verejnámu notárovi alebo k niektorej strane) preto, že jeden z použitých svedkov je domovníkom ev. a. v. cirkvi, ktorej dom spravuje testamentárny dedič ako cirkevný kurátor a druhý zo svedkov je zvonárom tejto cirkvi, ktorej sú verejný notár resp. testamentárny dedič funkcionármi (verejný notár sborovým dozorcom a testamentárny dedič - ako už bolo spomenuté - kurátorom). (Rozh. z 28. IX. 1944, Rv 390/43) |
| Čís. 278 | IV. Bezprávne privlastnenie verejným notárom prevzatých peňazí treba kvalifikovať zločinom sprenevery v úrade podľa § 462 Tr. z. aj vtedy, ak obžalovaný vstúpi s poškodenými súkromnými stranami do styku ako verejný notár pri prevádzaní tohto svojho povolania, v svojej úradovni, kam poškodení prišli ako k verejnému notárovi, ak mu pritom odovzdali peniaze s určitou dispozíciou v súvislosti s úkonmi, ktoré obžalovaný pre nich konal ako verejný notár, a ak pritom boli tej mienky, že na uskutočnenie ním prevzatých poverení je v úradnej pôsobnosti oprávnený prevziať aj peniaze, ktoré mu sverili, zrejme dôverujúc mu ako štátom ustanovenému verejnému notárovi; úradná verejnonotárska činnosť obžalovaného je teda v úzkej súvislosti s odovzdaním peňazí poškodenými do jeho rúk a prevzatie peňazí nemožno oddeliť od jeho verejnonotárskeho účinkovania. V. Ak spreneverená suma je vyššia než služobná kaucia, nejde o prečin podľa § 464 Tr. z., lež o zločin podľa § 462 Tr. z. VI. Ak obžalovaný spácha viac sprenevier v úrade na škodu rôznych osôb, v rôznom, od seba vzdialenom čase, s prípadu na prípad, ako sa mu peniaze s určitou dispozíciou dostaly do jeho rúk, sú jednotlivé prípady sprenevier navzájom neodvislé a ide o súbeh trestných činov v smysle § 96 Tr. z. (Rozh. z 23. XII. 1941, Zm 326/40) |
|---|